Branislav Mikitka,
príbeh design-factory.

Nedalo mi sa nespýtať pána Branislava Mikitku, ako sa k výrobe reklamy vtedy dostal a aký je jeho príbeh?

Ako asi každý študent, som chcel vtedy zbohatnúť najneskôr do dvoch rokov. Študoval som vtedy na strednej grafickej škole na Hellichovej ulici v Prahe grafiku a dizajn. Segment reklamy mi pripadal ako to pravé, kde by som mohol uplatniť svoje schopnosti. Mal som vtedy šťastie a jeden starý majster ma zasvätil do spôsobu, ako sa robili výlohy za prvej republiky. A tak som dostal prvú zákazku.

Jazdil som na motorke s debničkami farby, pivom som nastriekal výlohu a potom polepil alobalom. Zohnal som si starý lekársky skalpel a hubkou zobranou z domu od mamičky som nanášal farbu. Zháňal som roličky alobalu po celom okrese. Len blázon mi vtedy mohol dať zákazku. Až potom sa objavili prvé fólie. Plotre vtedy ešte nikto nemal. Kúpil som si svoju prvú fóliu, na ňu prefocoval písmenká a tie som potom vyrezával. Keď som kupoval svojich prvých 5 metrov fólie, bol som frajer. Potom mi jeden kamarát vnukol, že všetko, čo potrebujem na výrobu profi reklamy, je laserová tlačiareň, ploter a počítač.

Povedal, že keď mu vraj vyrobím reklamu, bude to miesto akontácie a ploter si potom budem splácať. Pripadalo mi to vtedy ako sen, len som sa vtedy zabudol opýtať na cenu. Bol som vtedy úplne naivný. Za tri týždne mi volali, kam mi ploter majú nainštalovať. Prenajal som si teda priestor s rozlohou 200 m2, v ktorom som mal len jeden stôl a jednu stoličku a oni prišli. Počítač, laserovú tlačiareň aj ploter som vtedy videl prvýkrát v živote a zároveň som ihneď pochopil, že s tou plochou na prenájom sem to neodhadol. Cena akontácie bola vtedy 150 tisíc korún, a bol som donútený dať banke ako zástavu vinohrad mojich rodičov. Keď prišli peniaze z banky na môj účet, čo urobí mladý chlapec, keď má prvýkrát na konte peniaze? Áno, kúpi si auto a zase som nemal nič.

No proste začiatky boli úsmevné, partizánske, naivné. Práca s prvým plotrom bola metódou pokus-omyl. Zistil som, že vie len 4 fonty, ďaľších 20 som si musel kúpiť, nevedel som, že existuje nejaká prenosová fólia, takže vyrezané písmenká sa mi skrútili a zlepili. No proste bol to pôrod. Ďalej som teda maľoval vyklady pivom a splácal a splácal.

Áno, keď prišli prvé veľké zákazky, pustil som sa do nich vždy s nadšením. Klient nemohol mať ani tušenie, že som spočiatku vôbec netušil, ako môj návrh zrealizujeme. Ale mal som šťastie. Dnes som obklopený ľuďmi, ktorí si vedia s kadečím poradiť, majú remeselnú zručnosť a široký záber z najrôznejších remesiel.

Robíme stolarinu, podsvetlujeme písmená, všetko, čo si zákazka žiada. Spomínam si napríklad, že keď sme inštalovali v Sasazu bar pre Heineken, než si ho prišli prevziať a zapojiť, moji ľudia už mali všetko vymyslené, zapojené, všetko svietilo zvláštnymi svetelnými efektmi, pípa vytvorila vytúžený omrznutý solitér. Proste zákazník prevzal všetko na kľúč.

Zákazka interiérov Samsung si vtedy vyžiadala pracne sa naučiť vyrábať oblúk a zvládnuť technológiu výroby z plastu, umelého kameňa a z drevenej preglejky spôsobom naparovania. Po neúspechoch u subdodávateľov sme nakoniec vyskúšali všetky druhy výroby a všetky nakoniec zvládli vlastnými technológiami. Tvar oblúka bol vtedy nielen moja srdcová záležitosť, ale mal budúcnosť nadčasovosť. Kto z výrobcov dnes môže zodpovedne povedať, že zvláda výrobu ohýbaného nábytku.

Každá zákazka je pre nás výzvou. Keď nevytvoríme pre klienta priamo ich vlastný materiál, náter, vzor potlače, polepu apod., Potom určite navrhneme jedinečný dizajn. Pracujeme s neobvyklými kombináciami farieb i materiálov, radi podsvecujeme, zakladáme si na dokonalých povrchových úpravách.

Naše vizualizácie sú nerozoznateľné od reálity. Zúročujeme kumšt z reklamy, obrábanie plastov a dreva. Pre nás je ideálny zákazník, ktorý nepotrebuje ani interiérového architekta či reklamnú agentúru. Vnášame tvorivosť, nápad, kreativitu a tiež operatívnosť.

Práve polepy nás priviedli na myšlienku vytvoriť ďalšieho rozmeru a 3D efektu pomocou aplikácie na zrkadlá. Toto Spojenie materiálu nám pri kombinácii so správnou technológiou umožňuje vytvárať najbizarnejšie kreácie v oblasti dizajnu, uchopiť zákazku kreatívne.

V kombinácii s technológiou zahrievania plastu, akrylu alebo umelého kameňa a ohybu cez formy či vákuového tvarovania sa dnes dokážeme pustiť do bláznivých projektov, kde sa priznám si väčšinu, v spolupráci s našimi architektmi a dizajnérmy, „šijeme priamo na telo“. Vytvárame tak vízie s následnou realizáciou, a tak sa vedome posúvame, ako som sa už zmienil, k bizarným kúskom tvorivosti a dizajnu.

Práca do Design-Factory prichádza dvoma cestami: buď klienti prinesú už hotové vizualizácie a technické nákresy od architektov, alebo prídu len s víziou vo svojej hlave. Reálnejšiu podobu priestor získa autorskými návrhmi a tú skutočnú potom pod rukami skúsených majstrov z design-factory.

Vieme veľa o materiáloch, ako s ktorým pracovať, ktorý ohnúť, za tepla či studena, ako ho nastriekať farbou, experimentujeme s kovom. S architektmi si vymieňame informácie, mladí sú zapálení pre nové softvéry, my zase vieme, čo s ktorým materiálom.

Do tvorby dávame nielen samotný materiál a skúsenosti, ale dokončujeme veci až do posledného aranžmánu. Keď odchádzame, tak po sebe povysávame a všetko funguje. Keď sme robili stánok na zmrzlinu, odchádzali sme, až keď tiekla zo stroja zmrzlina. V predajni techniky sme pozapájali aj vystavené televízory či mobily. V bare po našom odchode už mohlo tiecť pivo, my odchádzame poslední.

Trh dnes veľmi tlačí na cenu. Dlhoročné skúsenosti sa však v cenovej ponuke nedajú napoložkovať. Ľudia porovnávajú ceny na internete a v masových obchodoch, potom čakajú, že sa priblížime k takému číslu. Nám sem dovezú dosky materiálu, plechovky farieb a my v podstate z ničoho robíme hmotu.

Snáď ďalšia generácia pochopí, že skutočná práca má svoju hodnotu. Som však vizionár. Modelovanie plochy do priestoru, skladanie ohybov, to sú oriešky, ktoré sú pre mňa výzvou.